Krátke zamyslenia
[Ježiš tým, ktorí sa pohoršovali, že sa spolčuje s hriešnikmi, odpovedal:] „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov..." (Lk 5,32)
Jeden väzeň z väznice v Kentucky poslal dojímavú modlitbu, ktorú napísal pre istý jezuitský časopis. Časť z nej znie: „Drahý nebeský Otče, prichádzam k tebe ako skrčený a zlomený človek... Prichádzam k tebe z väzenia, z miesta, ktoré sa nazýva cela smrti, a prosím ťa, Pane, aby si sa zmiloval nad úbohou dušou väzňa... Osuš tieto zaslzené oči; zmiluj sa nad týmto hnusným človekom, prosím ťa, vyslyš jeho žalostivý plač." Jack Joe Holland. Presne kvôli takýmto ľuďom, ako bol Jack Joe - úprimným, kajúcnym -, prišiel Ježiš.
Čo mi bráni, aby som si aj ja do svojho denníka napísal podobnú modlitbu, ako napísal Jack - modlitbu, ktorá by vychádzala z hĺbky môjho srdca?
Duch ho [Ježiša] vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. (Lk 4,1-2)
Otec spisovateľa Dona Dunna vlastnil autoservis. Jedného dňa prišiel k nemu vodič s kamiónom, aby mu čosi opravil. Keď mal vystaviť účet, kamionista mu hovorí: „Napíšte do faktúry zopár vecí naviac. Firma to zaplatí. Zvyšok si môžeme rozdeliť." Donov otec to však odmietol. Kamionista pritvrdil. Budem vaším stálym zákazníkom. Prečo by sme nemohli mať zo spoľahlivej roboty, ktorú vo svojom servise ponúkate, výhodu obaja?" Donov otec však hovorí: „Viete, nie je to môj štýl." Keď ale kamionista neprestával naliehať, automechanik mu nakoniec odporučil hľadať si iný servis. Kamionista na to: „Viete čo? Nepôjdem nikam. Som majiteľ prepravnej firmy. Iba som si chcel overiť, či ste automechanik, ktorému môžem pri opravách svojich kamiónov dôverovať!"
Spomínam si na nejaké veľké pokušenia vo svojom živote, ktoré boli pre mňa mimoriadne silné? Ako som obstál?
[Ježiš o svojej približujúcej sa smrti povedal:] Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel... A ja až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe."
Jn 12,27.32
Britský básnik Francis Thompson napísal: „Na svete nič nezačína a nič nekončí bez kvílenia. Lebo narodili sme sa z bolesti iného a odídeme za prítomnosti bolesti vlastnej." Mnohí ľudia obviňujú Boha za to, že musia na zemi trpieť. Lenže Biblia nám hovorí, že utrpenie začalo s prvým hriechom. A bolo to presne toto utrpenie - začaté hriechom -, ktoré Ježiš prijal, keď visel na kríži, a ktoré potom premenil na spásu. Pavol hovorí: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré." (Rim 8, 28)
Spomeniem si na nejaké utrpenie vo svojom živote, ktoré mi v konečnom dôsledku prinieslo dobro?
Ježiš neprišiel, aby odstránil utrpenie. Prišiel, aby ho naplnil svojou prítomnosťou.
[Pán povedal Mojžišovi, aby povedal ľudu:] „... Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!"
Lv 19,1-2
Jediným dielom, ktoré vybudoval človek svojimi rukami a je viditeľné z Mesiaca, je Veľký čínsky múr. Čínski vládcovia ho považovali za neprekročiteľný. No nepriatelia sa cezeň dostali veľmi ľahko. Ako? Tak, že podplatili tých, ktorí strážili bránu. My kresťania máme vo svojich srdciach „veľký múr viery". Je to dar od Boha, ktorý nám dáva istotu, že keď zomrieme, nič nás už nebude oddeľovať od Neho. Robí nás nedobytnými. Pretože toto satan vie, neútočí na nás priamo a otvorene. Namiesto toho „podpláca strážcov brány" a naše srdcia sa snaží nakaziť rafinovaným spôsobom, presvedčujúc nás, že ide o neškodné veci. Vzdorovať mu môžeme iba napodobňovaním Božej svätosti.
Čo považujem v múre svojej osobnosti za najslabšie miesto, keď ide o hriech?
Byť skutočne človekom znamená uvedomovať si svoje ľudské slabosti, no dúfať, že je možné nad nimi zvíťaziť.